V čom sa svojím postavením v spoločnosti líšia napríklad chémia a lingvistika?
Zvonka môže človek vnímať určitú nerovnováhu medzi spoločenskými a prírodnými vedami. Aspoň ja teda vnímam, že prírodné vedy majú vyššiu autoritu a sú považované za racionálne legitímnejšie ako povedzme sociológia alebo psychológia. Častokrát sa prirovnáva exaktnosť matematických výpočtov s „relatívnosťou“ filozofie a histórie, akoby to prvé bola skutočná veda a to druhé iba názor.
Samotní ľudia pohybujúci sa v spoločenských vedách sú si tejto problematiky vedomí a prichádzajú s rôznymi spôsobmi, ako spraviť svoje obory exaktnejšie a vedeckejšie, v zmysle, že budú viac pripomínať vedy prírodné.
Je však skutočne správne považovať prírodné vedy za dôveryhodnejšie?
V prírodných vedách sme aj minulosti mohli pozorovať vysvetlenie, ktoré sa neskôr ukázali ako absurdné, napríklad flogistón alebo éter, ktoré sa prezentovali s úplnou samozrejmosťou. Aj dnes sú koncepty ako napríklad temná hmota a temná energia v astrofyzike iba nepotvrdenými teóriami, ktoré sa však bežne objavujú v encyklopédiách a vo verejnom diskurze.
Veľká časť legitimity je prisudzovaná blízkemu vzťahu prírodných vied a matematiky. Prehľadnosť a logika matematiky dáva výpočty, ktoré sa môžu zdať nespochybniteľné. Avšak z mojich skúseností je čistá matematika a napríklad fyzikálna matematika iné. Vo fyzike sa značne aproximuje, niektoré veci sa zjednodušujú alebo v detailoch menia, z čoho vždy čistým matematikom vstávajú vlasy na hlave.
Jednoducho nemôžeme povedať, že tá matematika, ktorá je platná sama osebe, sa dá absolútne aplikovať na náš svet a javy, ktoré pozorujeme.
A samozrejme tu máme aj filozofické prístupy, ktoré celú vedu vnímajú ako kultúrne podmienenú, a legitimitu vedy a vedeckého pokroku do značnej miery odmietajú, kam patria interpretácia T. S. Kuhna a filozofia P. K. Feyerabenda.
Čiže podobne sa nám môže zdať, že ani prírodné vedy to nemajú až tak dobre premyslené.
